Pneumocystosis

náhled|vpravo|300px|Histopatologický obraz pľúc infikovaných Pneumocystis carinii u pacienta s AIDS náhled|vpravo|300px|Röntgenový snímok pľúc pacienta s pneumónoiu spôsobenou Pneumocystis carinii Pneumocystóza je infekčné ochorenie pľúc spôsobené mikroorganizmom Pneumocystis jiroveci (carinii). Tento mikroorganizmus býval radený k prvokom, dnes je však zaraďovaný medzi huby. Známe sú 2 morfologicky odlišné štádiá, trofozoity a cysty, ktoré sa vyskytujú v pľúcnych mechúrikoch.

Patogenéza[edit | edit source]

Pneumocystis carinii sa bežne nachádza v okolitom prostredí ako aj v pľúcach ľudí a zvierat. U zdravej ľudskej populácie sa však pneumocystóza v klinickej forme nevyskytuje, pretože mikroorganizmy sú pohltené a zlikvidované pľúcnymi makrofágmi. Ak je ale fagocytóza defektná, mikroorganizmy ostávajú v pľúcach, proliferujú a nakoniec zaplnia alveoly. Nenapádajú alveolárne steny a nevyvolávajú zápal, takže hoci pneumocystóza môže byť smrteľná, nie je infekciou vo zvyčajnom zmysle. Pneumocystóza postihuje dve rozdielne skupiny pacientov. Prvá skupina zahŕňa novorodencov a deti trpiace podvýživou s nedostatočne vyvinutým imunitným systémom, druhá dospelých s imunodeficientnými stavmi (dlhodobé podávanie imunosupresívnych preparátov, transpalntácia orgánov, podávanie steroidov a cytostatík, leukémia, rakovina). Pneumocystóza sa v súčasnosti považuje za najčastejšiu infekciu pacientov so syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS).

Symptomatika[edit | edit source]

Pneumocystóza sa prejavuje dušnosťou, neproduktívnym dráždivým kašľom a často aj horúčkou. Ďalšími možnými komplikáciami sú pneumothorax, pneumomediastinum (mediastinálny emfyzém) a v prípade chronickej pneumocystózy aj pľúcna fibróza. Choroba môže progredovať až do respiračného zlyhania a smrti.

Boli popísané aj prípady diseminovanej pneumocystózy postihujúcej oči, játra a slezinu.

Histopatologia[edit | edit source]

Mikroskopicky sú alveoly vyplnené penovitou eozinofilnou hmotou, ktorá obsahuje alveolárne makrofágy a cysty a trofozoity P.carinii. Okrem toho môžu obsahovať aj hyalínne membrány a pneumocyty 2. typu. U novorodencov sú alveolárne septá zhrubnuté z dôvodu prítomnosti lymfoidných buniek a histiocytov. Hmota vypĺňajúca alveoly môže byť po obnovení fagocytárnych funkcií odstránená, v opačnom prípade môže jej prítomnosť viesť až k difúznej intersticiálnej pľúcnej fibróze.

Diagnostika[edit | edit source]

Definitívna diagnóza pneumocystózy vyžaduje identifikáciu mikroorganizmu. Biologický materiál (bronchopulmonálny sekrét) na vyšetrenie prítomnosti pôvodcu sa získava z bronchoalveolárnej laváže (BAL) alebo transbronchiálnej biopsie. P. carinii je dobre viditeľná v rezoch pri farbení podľa Gomori-Grocotta (methenamin silver strain), ktoré ofarbí steny cýst na čierno. Používajú sa aj ďalšie metódy ako Giemsovo farbenie, ktoré zvýrazní jadrá trofozoitov a intracystických teliesok, alebo farbenie podľa Gridleyho či Gram-Weigertovo farbenie.

Liečba[edit | edit source]

V terapii sú účinné trimethoprim-sulfamethoxazol a pentamidin. Tieto látky sa využívajú pri liečbe ale aj pri profylaxii.

Odkazy[edit | edit source]